ღ One Direction ღ

„Nancy Violett Stewartova! Okamžite vylez z toho brlohu ! „ Zakričala na mňa moja najlepšia kamarátka Elizabeth. Na takéto rána som si už zvykla. Keď sme sa presťahovali sem do Waltfordu, na školskej chodbe ma oslovila Beth, a tak sme sa stali nerozlučnou dvojkou.                                                                              „Beth ! Je 7 hodín ráno ! Si sa s koňom zrazila aby si ma teraz budila?!“ skňučala som po nej.                                                                                                       „Nie, ale ideme na nákupy a potom na tú Markovu party.. Si zabudla?“ zhúkla po mne.                                                                                                             „Ups“ :DD zasmiala som sa a ešte dve minúty sme sa pučili smiechom až sa zrazu prišla sestra ku nám vynervovať či sme normálne, že na rozdiel od nás ostatný chcú ešte spať. Tak sme sa trošku stíšili a pustili sme pesničku Earthquake od Labrintha  a Tinie Tempaha. Bežala som do kúpeľne, tam som si dala rýchlu sprchu, jemný make-up maskaru  a šla som do izby za Beth. Zatiaľ, čo ona bola na notebooku ja som šla do šatníka a rozmýšľala som čo si oblečiem. Bolo pomerne teplo tak som si zobrala rifľové kraťasy, oranžové  tričko na ramienka cez to svetrík kabelku a moje obľúbene conversy.                                                                                                  „Beth, pohni si.. ja už sooom!“ zakričala som na Beth.                                                „Už idééééém“ odkričala naspäť, kým bežala, nie bežať je slabé slovo, kým letela dole schodmi. Obula sa, a mohli sme ísť.  Nasadli sme na autobus a zamierili sme si to do Londýna na Oxford street. Cesta, ktorá trvala 2 hodiny ubehla pomerne rýchlo. Dvere sa autobuse sa otvorili a my sme vystúpili.                                             „Nan! Poď! Ideme najprv sem!“ zakričala na mňa Beth a vstúpili sme do  Primarku.                                                                                                         „Beth čakaj ma.. idem si vyskúšať tieto šaty“ zakričala som na Beth, ktorá obdivovala jedny žlté topánky na platforme..                                                               „Okey“ odkričala späť. Šla som teda do kabínky. Sadli mi ako uliate. Zobrala som si ich a už len nájsť nejaké pekné topánky, ktoré by sa ku nim hodili. Prechádzala som okolo regálov a naskytol sa mi pohľad na krásne louboutinky čiernej farby. Zobrala som si krabicu s mojím číslom a šla som pohľadať Beth. Prešlo päť minút. Nič. Desať minút. Nič. Až po pätnástich minútach som ju objavila ako....

Takže, je tu prvá časť môjho nového príbehu. Prepáčte, že je taká krátka, ale ďalšie už budú dlhšie :) Ak si to prečítate, tak nechajte aj nejaký ten koment, aby som vedela koľko ľudí to aspoň číta :)