ღ One Direction ღ

 Mrkvy, teraz improvizujem, pretože, vôbec nemám premyslené čo sa stane :D Príbeh Dream som mala na dvoch A4 rozpísaný a tu nič! :D tak, dúfam, že budete spokojné ;) Ak tu budú dva komentáre dens bude ešte jedna ;) *Sue*

Nestačí, že je jeden, musia byť štyria! Sklonila som hlavu, a tvárila sa nenápadne. Lenže tá moja nenápadnosť nevydržala moc dlho..
„Na budúcom tréningu mrkva!“ ozvalo sa mi za chrbtom. Strhla som sa a pozrela som sa na dotyčného.
„Mrkva?! Naozaj MRKVA?! Okej, ako myslíš, petržlen!“ posledné slovo som doslova skríka. Otočila som sa a radšej som zdrhala, aby som mu niečo neurobila. Ozaj, asi som vám ešte nespomínala, že ma raz jeden chalan učil karate, že ? :) tak to už viete... Preto si dávajte veľký pozor na mňa, a čo mi poviete. 
„Dobrá riť“ zachytila som niekoho myšlienku, keď som bola v dostatočnej vzdialenosti. Otočila som sa, vykročila trochu dopredu, aby na mňa videli a vystrčila som prostredník. Ten blb, čo si to pomyslel, teda, asi on si to pomyslel, keďže sa na mňa stále díval, vygúlil oči, tak, že mu skoro vypadli. Debil! 

Harry:

Hneď ako mi ukázala prostredník, som neveriaco vypučil oči, ako rozpučená žaba. Viete si predstaviť nie? Odkiaľ to mohla vedieť? Alebo sa len tak otočila a bezdôvodne mi ukázala svoj na fialovo nalakovaný necht? To je nemožné. Je to blbosť. Prikláňam sa k ten druhej možnosti.
„Čo jej je?“ spýtal sa Liam. Len som pokrútil hlavou a sadol som si na predné miesto ku volantu.
„No hohoho, brzdi, čo akože robíš?“ –Louis
„Čo ako? Sadol som si?“
„Ale kde? Miesto máš vzadu, alebo o jedno miesto ďalej“
„Je to moje auto. Ak sa ti nepáči, choď peši“ Odvrkol som mu, a naklonil som hlavu doprava.
„Radšej, ako sa zabiť tvojou pomalosťou“ 
Nakoniec šoféroval Louis. Ako inak. 

Lucy:

Domov som to mala kúsok, tak som šla mierne pomalým krokom. Však kde sa ponáhľať? Doma zase bude nuda. A Tomashovi to zase drbne s tými blbcami! Netačí, že s jedným s ním musím chodiť na tréning, tak ich musím dennodenne počúvať!
„Nechceš zviesť?“ Zakričal niekto z diaľky. Jasné, kto iný!
„Fuck off!“ skríkla som a ukázala mu moje najpoužívanejšie gesto. Prostredník.
„Díky!“ 
„Máš začo!“ Odričala som mu. Vytiahla som si kľúče. Chvíľu som sa s nimi hrala, prehadzovala som si ich medzi prstami a rôzne voloviny, až som prišla k novo vymaľovanému zelenému domu, vzadu pokrytú väčšinou zo skla. Odomkla som dvere. Hneď ako prvé som počula hudbu z hora. Jasné, čo iné by on počúval. Odhodila som botasky do kúta, tašku som položila do predsiene a vybehla som do svojej izby. Dopriala som si sľúbenú sprchu, ktorú som na futbale nemohla uskutočniť. 
Studené kvapky mi z vlasov padali na odhalené ramená. Natiahla som sa seba pyžamo, červenej farby, na ktorom bol vpredu veľký nápis Sum 41. Kto nepoznáte tú skupinu, je to punkrocková skupina. Milujem Punk a Rock! 
Hodila som sa na posteľ, tak, že som skoro preletela opačnou stranou na zem. No nejako sa mi podarilo, zachytiť sa. Otvorila som svoj kresliaci blok. Na prvej strane bol veľký grafit GREEN DAY, na ďalšej strane bol znak anarchie, na ďalších boli opäť rôzne grafity mojich obľúbených skupín.
Zobrala som ceruzku do ruky, a začala som si kresliť. Po chvíli mi začalo, ale niečo chýbať. Zobrala som si diaľkový ovládač od veže do ruky, a pustila som si American Idiot, od Green Day. Pohrúžená do hudby, som si nevšimla, ako sa niekto vkradol do mojej izby....